Výsledky súťaže "DAJME STROMOM ŠANCU" -  jedného
z projektov, ktoré vypracovali advokáti podnebia v rámci programu Challenge Europe - British Council.

VYTVARNÉ  PRÁCE:

 Jednotlivci do 10 r.

 1. Adam MARTIŠKA  

2. Martin NOVÁK        

3. Lucia PAVELKOVÁ , Veronika GURKOVÁ , Alexandra FEČKOVÁ

Jednotlivci 11-14 r.

 1. Adrián MAGAJDA     

2. Diana MARŠOVSKÁ 

3. Kristián ŠANDALA  

Jednotlivci nad 15 r.

 1. Diana JAZUDEKOVÁ 

2. Matúš FORNADEĽ     

3. Marta MESSÁROSOVÁ , Silvia ŠČERBOVÁ

Skupiny do 10 r.

1. ZŠ Krasňany      

2. Nina POSLUCHOVÁ, Kristína TVRDOŇOVÁ, Kristína BALÁŽOVÁ,     Petra BALÁŽOVÁ

3. Radko BABIAK, Adam PAPP 

Skupiny  nad 10 r.

1. Alexandra PORUBČANOVÁ, Ľubomír VRANA 

2. Aneta VAŠKOVÁ, Alena ČECHOVÁ 

3. Terka KVAŠŇOVSKÁ, Miška REMEŇOVÁ, Martin DEMJAN, Dávid HORŇÁK, Erik GULIŠ 

Komix

1.  Matúš PIŇÁK, Andrea GAJDOŠOVÁ 

2. Daniel POČAROVSKÝ,Filip PERIČKA, Jozef DENKÓCI  

3. Margaréta ŠIŠOVÁ, Nathalie HEIDEMA 

Videospot

1. JABLKO  Jakub GAJDOŠ

2. HOME      Václav BELICKÝ

3. STROM     Szolt FOLGZSINGER

Písané texty

do 10 rokov:

1. Lucia HAZUCHOVÁ - Príbeh o lipe malolistej

2. Magdaléna MARTIŠKOVÁ Velušovská -  Oskoruša

3. Mária MLICHOVÁ 1a Tomáš ŠUDY

11-15 rokov:

1. Karina ČERNICKAJA

2. Dušan RICHTER - Moja vŕba

3. Radovan KESZELI,   Adriána Wagnerová, Miroslava  Kuchčáková

nad 15 rokov

1. Kinga  TÓTHOVÁ -  Dub červený

2. Žofia VARÉNYIOVÁ - Krátke posolstvo jedného výnimočného stromu

3. Monika SLOBODOVÁ - A čo že som strom, aj ja mám nárok na život!

Ďakujeme všetkým, ktorí sa zapojili do súťaže a poslali nám svoje príspevky. Bolo nám doručených viac ako 500 prác.

O ľuďoch a stromoch

Na úvod alebo o ľuďoch a stromoch

Ľudský život v našich končinách bol odjakživa spojený s drevom – od kolísky po rakvu. Ľudia kedysi používali drevené lyžice a misky, mamy vychovávali deti drevenými varechami, zaľúbenci sa stretávali za drevenými plotmi,  rozhnevaní susedia si hrozili palicami alebo iným dreveným náradím.

Keď sa zmierili, šli si vypiť do krčmy k drevenému stolu.

A keď už mal človek život za sebou dostal drevený kríž so základnými údajmi – menom, dátumom narodenia a odchodu zo sveta, aby si ho okoloidúci ešte chvíľu pamätali – teda aspoň u nás v Podpoľaní to tak fungovalo.

Človek nemusel byť ani výnimočný pozorovateľ aby si uvedomil súvislosti a zistil, že bez stromov dreva niet, bez nich by sme boli jednoducho nahratí... Možno preto tá všeobecná rada do života: postav dom, zasaď strom... Stromy sa sadili predovšetkým z materiálnych, sociálnych a spoločenských dôvodov - pri domoch, v záhradách, okolo kostolov, pri krížoch, na krížnych cestách, pri narodení dieťatka, pri slávnostiach, návštevách prezidentov, alebo len tak, v rámci domácich prác – duby, lipy, javory, orechy, čo len chcete.

A popri cestách sa sadili jablone a slivky, ktoré mali nakŕmiť hladných pútnikov a poskytnúť im tieň v páľave, alebo úkryt pred dažďom – tomu hovorím občianska vybavenosť.

Dnes sa už pozdĺž ciest sadia mílniky a čerpacie stanice, no stromy nestratili na svojej dôležitosti, len na ne my – bežní ľudia občas pozabudneme. Stačí sa zastaviť, chvíľku sa lepšie pozerať a objavíme v nich veľkoleposť, aj veľkolepú dômyselnosť.

.....

Spomedzi rastlinnej ríše práve stromy tvoria tvarovo i vekovo najbohatšiu skupinu.

Patria sem iba niekoľko centimetrov vysoké dreviny ako breza sieťkovaná a na druhej strane sa radia napr. sekvoje mamutie medzi najväčšie živé organizmy Zeme. Za najstaršie dreviny na svete sa považujú borovice ostité, ktorých vek sa odhaduje až na 4700 rokov.

Strom je živý organizmus – má drevnatý kmeň, koreňovú sústavu, konáre pokryté lístím, máva kvety a neskôr i plody.

Tak poďme od koreňa

Hrubšie korene hlavne zakotvujú drevinu v zemi a jemnejšie čerpajú z pôdy vodu a živiny, ktorými sa zásobuje celý organizmus.

V závislosti od druhu dreviny a miesta rastu môže mať koreňová sústava rôznu veľkosť a tvar. Napríklad smreky mávajú plytkú koreňovú sústavu, korene rastú hlavne do strán nie hlboko pod povrchom pôdy, preto sú náchylné na vyvrátenie vetrom, najmä ak nie sú zavetvené až po zem (ich ťažisko sa presúva do výšky). Stromy s hlbokými, kolovitými koreňmi (duby, borovice) sa skôr zlomia než vyvrátia. Sú známe prípady, že koreň dreviny môže byť aj rovnako hlboko, ako je vysoká jej nadzemná časť.

Posledný typ koreňov (majú ich napríklad hraby) sú srdcovité. Majú viacero rovnako silných zvyslých koreňov.

Jemné korienky stromov sú obaľované hýfami húb, ktoré im pomáhajú získavať z pôdy živiny a strom ich za to na oplátku zásobuje uhlíkom – takýto vzťah sa nazýva mykorízna symbióza.

Kmeň a konáre zabezpečujú výmenu vody a živín medzi koreňmi a korunou – listami. Chráni ich kôra aj jej vonkajšia vrstva – borka. Mŕtve bunky, kotré tvoria borku už nerastú. Preto postupným rastom kmeňa kôra rôzne praská, lúpe sa a vytvára charakteristickú textúru – kresbu špecifickú pre ten ktorý druh.

Listy  obsahujú zelené farbivo – chlorofyl, ktorý umožňuje rastline meniť vodu a oxid uhličitý (CO₂) na cukry a kyslík. Pri tom využívajú slnečnú energiu. Majú nekonečné množstvo tvarov, môžu byť opadavé, alebo nie... U opadavých listov sa v istom období chlorofyl z listov stráca, prevládnu iné farbivá listy sa stanú žltými a červenými. Bunky, ktoré ich držali na konároch zoslyzovatejú a listy sa uvoľňujú.

Takto sa stromy vlastne bránia pred suchom, ktoré by im v zime hrozilo, pretože nedokážu prijímať vodu zo zamrznutej pôdy.

Potomstvo stromov zabezpečujú kvety. Z nich sa po opelení stanú plody obsahujúce semená. Rôzne druhy stromov majú rôzne stratégie na zabezpečenie vývoja ďalších generácií.

Niektoré mladé stromčeky sa najlepšie vyvíjajú na čiastočne rozložených kmeňoch svojich rodičov (smreky po kalamitách). Niekedy stromy vo vysokohorských oblastiach zakoreňujú spodné vetvy, z ktorých vyrastú nové jedince – takéto zoskupenia sa potom volajú polykormony. Mladé duby zas obyčajne rastú pod ochrannou mikroklímou materskej dreviny. Niektorí rodičia ako javory pošlú svoje potomstvo po vetre o niečo ďalej, a napríklad jelše nechajú unášať drobné semienka vodou, aby si našli čo najlepšie miesto pre život.

Aj jediný strom môže byť zložitou jednotkou a životným prostredím pre rôzne spektrum organizmov. Jeho jemné korienky sú spojené so spleťou hýf mykoríznych húb. Medzi koreňmi môže mať domov jazvec, alebo líška. Na kôre, výhonkoch a listoch žiť rôzne vývinové štádiá hmyzu, v dutinách zas drobné cicavce ako plchy či veveričky a v korunách si môžu budovať hniezda vtáky. Na kôre môže byť niekoľko kôrových lišajníkov, alebo rias, a odumreté časti konárov zas obsadia hýfy drevokazných húb.

No najviac zo všetkého u stromov fascinuje dokonalosť kolobehu živín. To ako je celý organizmus materskej rastliny spracovaný do substrátu pre ďalšie generácie. Ako stromy navzájom spojené zložitými vzťahmi, a vzájomne sa dotýkajúcimi konárami tvoria najdokonalejší systém spracovania hmoty, energie a zachovávania života – les.

O stromoch v mestách

No aj v meste majú stromy svoju dôležitosť. Okrem estetických funkcií, teda že vylepšujú „tvár miesta“ ovplyvňujú aj mikroklímu – vlhkosť vzduchu, jeho teplotu a prúdenie, zachytávajú rôzne znečisťujúce látky z ovzdušia a naopak produkujú fytoncídy (látky, ktoré ničia choroboplodné zárodky). Aj keď niektoré druhy v čase kvitnutia produkujú alergény, ich pozitívne účinky po zvyšok roka toto negatívum prevážia. Stromy fungujú aj ako zvukové bariéry, a tiež, ovplyvňujú ľudskú psychiku. Samozrejme sila účinkov závisí od druhu, veku, veľkosti...

Stromy žiaľ v súčasne dobe, ktorá má rada čistou z reklám – žiadne smeti, fľaky a žiadne baktérie- ľuďom často prekážajú.

Najviac brezy – mamičkám s alergickými deťmi. Stromy vysadené pred 20 rokmi pred domom dnes bránia prenikaniu svetla do bytov. Ľuďom prekáža, že musia zametať lístie, alebo že kvôli stromom nemajú výhľad na zaparkované auto, a stretla som sa aj s prípadom, že strom treba vypíliť, lebo naň lezú deti, a to je predsa nebezpečné. Iné stromy zas vadia elektrikárom, plynárom, cestárom, stavbárom, archeológom. Samozrejme, sú prípady, kedy nám stromy skutočne môžu prekážať. Ak poškodzujú stavby, alebo iné dôležité zariadenia, alebo majú tak poškodený zdravotný stav, že môžu ohroziť život či zdravie ľudí - to sú odôvodnené prípady, kedy možno strom vyrúbať podľa zákona O ochrane prírody a krajiny(543/2002). Kuriozitou je, že napríklad výstavba objektov podľa tohoto zákona dôvodom na výrub dreviny nie je. To nám ochranárom poskytuje priestor na krkolomné kúsky, ako bolo napríklad premiestňovanie koreňovej sústavy platana zo staveniska do jedného Bratislavského záhradníctva.

Na záver

Jeden môj kamarát mi kedysi dával rady na cestu. Každý cieľ si vyžaduje iné prostriedky, niekde sa dá dostať na bicykli, niekde autobusom, inde to nejde bez lode či lietadla.

A do neba, čoby cieľ konečný – tam sa kráča... potrebujete vraj pri tom tri veci: sandále, palicu a knihu – bibliu, korán, či tóru, to už je otázka náboženská.

Sandáliky nakoniec až také podstatné nie sú. Dnes už si každý dajaké zoženie, a ak nie možno kráčať aj bosí.

Ale palica a kniha...treba k tomu drevo – zo stromov. Teda bez stromov do neba nedôjdeme....

No nielen preto by sme si ich mali všímať, chrániť ich a dávať na ne pozor.

Existujú rôzne programy a súťaže, kde sa to môže aj oplatiť. Napríklad Strom roka – každoročne ju organizuje Nadácia Ekopolis. Ale aj táto súťaž – „DAJME STROMOM ŠANCU“ - skúste sa zapojiť!

O Programe CHALLENGE EUROPE

Aké sú stromy? Čo všetko pre nás môžu znamenať? Spoznajme ich viac!!!!!

Prečítajte si článok

"O ľuďoch a stromoch"

Trochu viac o súťaži "dajme stromom šancu"

 plagat DAJME STROMOM SANCU last.jpg (707 kB)